wuhan a panička

 Poď Wuhane, jdeme se vyvenčiť, ať se pan Bajden nezlobí…

...von si pořád myslí, že sme Rusové!

Záhrada a záhada

T Tak som spotený pochodoval z posledných síl okolo curyšskej zoologickej záhady. Kvôli panujúcej pandémii sa do záhrady dlho nesmelo, teraz sa tam valia davy. Je to pre mňa záhada tá naša zoologická záhrada. Už som tam roky nebol. To je hanba. Jeden bývalý, hoci aj neúspešný architekt, by sa mal aspoň kvôli tým dvom prístavbám o tú záležitosť zaujímať, keď už nie o samotných rezidentov tohto europsky významného objektu. (Vraj sa jedná o najvyššie položenú zoologickú záhradu v Európe!)

V pozadí Masoala hala, za plotom traja capi, štvrtý a kozička na ulici pred plotom!

Masoala Halle(zdroj Wikipedia) 

Chodím tam denne trénovať, ale tak bývam vyčerpaný, že myslím len na kávu a koláč, na nejaké vznešenejšie veci seriem ako na placatý kameň. Nebadane, za mojim chrbtom, tajne, postavili ďalšie rozšírenie areálu o palác slonov a iných darebákov. (Dnes ráno som v internete čítal o slonovi kdesi na Thajlande, ktorý už dvakrát vliezol ľuďom do kuchyne, ukradol dokonca aj žrádlo pre mačky!)

Pavilón sa volá Lewa Savanne a nemám žiadne obrazy tejto zaujímavej architektúry, dielo počítača, bez ktorého by sa to dalo asi ťažko projektovať. Fotil som to počas stavby z dialky, z lesa, ale tie snímky nenájdem! 

Pred Zoo v Zürichu, so špeciálne pomaľovanou električkou.

Kašlať na celú záhradu, prenechám pospolitému davu, zaujímam sa len o tú jej záhadu: 

Vedľa vstupu do záhrady je slávny cintorín, mimo iných tu spia nositeľ Nobelovej ceny Elias Canetti, James Joyce, Max Frisch a v električkovej búdke na konečnej rôzni bezdomovci, časť z nich sú už moji fanúšikovia. Cez cestu sa rozprestiera športový areál univerzity. Pod ním nižšie bola naša hala, bazén, telocvičňa, klubovňa, reštaurácia - tí naši somári to nechali zrenovovať a za facku predali na FIFA. Strašne bohatí a nemenej blbí futbalisti všetko zbúrali, postavili ich administračné sídlo...hriech!

Tu trénujem, učím sa znovu chodiť, hlavne však obdivujem mladé švárne dievčiny, ktorých výkon ma vyslovene provokuje. Zanovito šlapem svoje krôčky a počúvam ti mladé zdravé hlasy. Sú prehlušované len hurónskym revom hladných motýľov! To je tá najväčšia záhada! 

Motýliky v bruchu? Hörgerät v uchu?

Greise, eine Balade

D Die greisen Greise kreisen 

in ihren irren Kreisen

spuren von den Greisen

liegen auf den Geleisen

in ihren Händen zwei Stöcke aus dem Eisen

verprügeln wollen die Alten die ganz weissen weisen Weisen

unsere Greise gehen jedoch im Teufelskreis

und der Jüngere hat Lust auf Eis

er kreist in einer Schraube ohne Ende

müde fällt er auf einen Hocker

ohne Eis lässt er jedoch nicht locker

davon kann der Ältere singen stehend in der Wende

Einer von den alten Greisen

will dagegen auf die Reisen

dem Theater da droht aber bald Schluss

dem Alten im Pisoir verhaspelt sich der Reissverschluss

da er Alte schon längstens muss

da ist die schöne junge Schneiderin mit schneeweissen Zähnen sofort zur Stelle und schnell wie ein Blitz entwirrt mit einem Biss

dem Verwirrten den steckenden Reissverschluss

und dabei geschickt nimmt heimlich sein Mass

Wasser sprudelt wie aus einem Guss und füllt im Nu ein riesen Fass 

spravodlivé rozhodnutie

 Mŕtvi hovoria jasnou rečou! Nezrozumiteľne!

Na vedľajšom dome, ktorý tam nikdy nebol, aspoň nikdy tak kedysi nevyzeral, boli opreté drôtené panely, podobné tým, aké používa polícia pri zátarasách ulíc. Aj plot nášho rodičovského domu bol takto postavený. V predzáhradke sa tam za ním prechádzala moja mama. Mala môj župan, ktorý mi manželka Caňa kúpila v Leukerbade bez skúšania a bol mi trochu veľký. Tobôž mame, ktorá malá nebola, ale vekom sa už scvrkávala. Videl som ju tam už trikrát, ale ani raz nereagovala na moje nemé volanie. Až keď som sa vracal zhora od Červeného kríža - možno som bol v Horskom Parku alebo na Slavíne, sám som to nevedel - čakala na mňa pred domom, opretá o tie o stenu vedľajšieho neexistujúceho domu opreté panely-zátarasy, ktoré boli asi prebytočné a do plotu ich už nemali kam namontovať.

Nevedel som ako mám začať, tak som sa priamo opýtal takú blbosť:

-- Bol tu už opravár? Poslal som ho sem na ten plot. -- 

Asi to bola hovadina, takto začať po dlhom čase rozhovor, veď nakoniec som videl, že plot bol nový, nech bol akýkoľvek čudný, ale bol nový. Nebohá mama, už takmer tridsať rokov po smrti, reagovala akosi čudne. Zanovito opakovala “çertatlaa, çertatlaa”. Pripomínalo to pred nedávnom kvôli Svätodušným sviatkom často citovaný pojem “glossolalie”, celé dianie dostalo nádych náboženského rázu. V zmysle onej záhady označovanej ako glossolalia som nakoniec vyrozumel, čo mi matka chce povedať. Nakoniec mám v podobných situáciách veľa skúseností, dával som dlhšie intervjú v hebrejštine, hoci viem z nej akurát tak “šalom” alebo keď to preženiem tak dokonca “šabat šalom”, alebo moje časté intenzívne konverzácie v japončine, z ktorej viem trochu viac ale predsa len nič, ale ide to…

To “çertatlaa, çertatlaa” znelo ako mantra. Pochopil som ako zjavenie, že mi chce povedať, ako jej vzrušením a hlavne rozčúlením stúpa tlak - stúpa mi tlak, stúpa mi tlak! - od začiatku to muselo byť jasné, až sa čudujem, že mi to trvalo tak dlho: “Stúpa mi tlak, stúpa mi tlak!”

Preto tam je aj tá “cedille ç”, aby to bolo hneď jasné, že sa jedná o písmeno “s”, resp. “es”!

“A ty si kto, syn môj?”

“Som pútnik, ploty staviam na cestách, Pane…”

Poriadne som sa vyľakal, nechcel som jej spôsobiť novú smrť, tak som sa na celý ten zdedený dom aj s novým plotom vykašlal a odovzdal celý ten príbeh do rúk právnikom…

Nech súdy ľudské nás súdia, než súdy božie túto kauzu prevezmú! 

Pandémia tepla

V týchto tropických časov pandemických je taká “psia” Pálenica* ako bola tá posledná, výborný pôžitok. Dokazuje nepravdu výpovede “to je život pod psa!”

“Pán pes, dobrý večer, 'jó estét kívánok', som horúčavou ugniavený pútnik, už nevládzem ďalej, mohol by som u Vás svoju hlávku zložiť?”

“Vy ste teda pútnik alebo estét? Ako estétovi sa Vám bude zdať moja skromná chyža asi príliš…”

“Ale kdeže, pán pes! To skvelý dom Váš, priam vila, kde pán domáci víta ma sťa spanilá víla…”

* pravideľná sobotňajši relácia rádia "Slovensko 1"

Impfung

H Hört doch mit dem Tanzen um den goldenen Kalb endlich auf! Ich bin doch ein Bock, ein Widder, kein Kalb! Ich zeige euch den Weg…Das Gold mache ich dann alleine, ohne euch!

Du, ob schwarzes Espresso mit oder ohne Zucker, und du auch, Cappuccino, ob mit oder ohne Kapuze - folgt mir nach zum Impfen!

Schön, brav, wie es auf dumme Schafe gehört!

klar?

 

Zeichnen als Exorzismus

Und wie recht sie mit dem Exorzismus doch hat! Denn im Reich der Zeichnungen der Kara Walker kommt man sich als Besucher ein bisschen vor, wie wenn man einer Teufelsaustreibung beiwohnen würde. Für empfindliche Gemüter sind diese Zeichnungen nichts. Sie zeigen das Kunstwerk im Prozess seiner Entstehung und legen intime, obszöne und mithin auch schrecklichste Ereignisse offen.

klaro!

nechcel som tebou len kávu piť

ale vyschlo mi hrdlo keď zočil som tvoju riť

nechcel som sa s tebou maznať

nechcel sa ani s tebou hrať

tú riť som chcel len pobozkať

nechcel láskať tvoje rty

očami vnoril sa len do riti

musíš mi to uveriť

myseľ svoju otvoriť

hrdlo z toho vyschlo mi rýchlo musím piť

nechcem už nič - nechám si len vy....ť