Mŕtvi hovoria jasnou rečou! Nezrozumiteľne!
Na vedľajšom dome, ktorý tam nikdy nebol, aspoň nikdy tak kedysi nevyzeral, boli opreté drôtené panely, podobné tým, aké používa polícia pri zátarasách ulíc. Aj plot nášho rodičovského domu bol takto postavený. V predzáhradke sa tam za ním prechádzala moja mama. Mala môj župan, ktorý mi manželka Caňa kúpila v Leukerbade bez skúšania a bol mi trochu veľký. Tobôž mame, ktorá malá nebola, ale vekom sa už scvrkávala. Videl som ju tam už trikrát, ale ani raz nereagovala na moje nemé volanie. Až keď som sa vracal zhora od Červeného kríža - možno som bol v Horskom Parku alebo na Slavíne, sám som to nevedel - čakala na mňa pred domom, opretá o tie o stenu vedľajšieho neexistujúceho domu opreté panely-zátarasy, ktoré boli asi prebytočné a do plotu ich už nemali kam namontovať.
Nevedel som ako mám začať, tak som sa priamo opýtal takú blbosť:
-- Bol tu už opravár? Poslal som ho sem na ten plot. --
Asi to bola hovadina, takto začať po dlhom čase rozhovor, veď nakoniec som videl, že plot bol nový, nech bol akýkoľvek čudný, ale bol nový. Nebohá mama, už takmer tridsať rokov po smrti, reagovala akosi čudne. Zanovito opakovala “çertatlaa, çertatlaa”. Pripomínalo to pred nedávnom kvôli Svätodušným sviatkom často citovaný pojem “glossolalie”, celé dianie dostalo nádych náboženského rázu. V zmysle onej záhady označovanej ako glossolalia som nakoniec vyrozumel, čo mi matka chce povedať. Nakoniec mám v podobných situáciách veľa skúseností, dával som dlhšie intervjú v hebrejštine, hoci viem z nej akurát tak “šalom” alebo keď to preženiem tak dokonca “šabat šalom”, alebo moje časté intenzívne konverzácie v japončine, z ktorej viem trochu viac ale predsa len nič, ale ide to…
To “çertatlaa, çertatlaa” znelo ako mantra. Pochopil som ako zjavenie, že mi chce povedať, ako jej vzrušením a hlavne rozčúlením stúpa tlak - stúpa mi tlak, stúpa mi tlak! - od začiatku to muselo byť jasné, až sa čudujem, že mi to trvalo tak dlho: “Stúpa mi tlak, stúpa mi tlak!”
Preto tam je aj tá “cedille ç”, aby to bolo hneď jasné, že sa jedná o písmeno “s”, resp. “es”!
“A ty si kto, syn môj?”
“Som pútnik, ploty staviam na cestách, Pane…”
Poriadne som sa vyľakal, nechcel som jej spôsobiť novú smrť, tak som sa na celý ten zdedený dom aj s novým plotom vykašlal a odovzdal celý ten príbeh do rúk právnikom…
Nech súdy ľudské nás súdia, než súdy božie túto kauzu prevezmú!
