N Na prvého mája odišiel do hája
odišiel aj dnes
zlákali ho baliky vlny* a tajuplný les
nazrel aj za stromy
uvidel tam samé potvory
korene trčali z machu ako staré rárohy
parohy sa plietli pod nohy
vysoko nad korunami lietal rároh
nad nami plazivcami cítil sa ako pán boh
Kde zostávali hrdličky
lásky údajné sudičky
pútnik pripadal si nekonečne maličký
ďaleko od svojej mamičky
... byl lásky čas.
Hrdliččin zval ku lásce hlas
spieval Hynek Mácha
na zuboch prehnilých ďalší kaz
poéziu vzal sám ďas
Zdroj SME, cez smartfón
*tento vlnený riadok sa priplietol samovoľne, asi zo zeme prebytku, druhý raz dostane za to bitku!
Keine Kommentare:
Kommentar veröffentlichen