Skúška nového blogu aktuálnym článkom z blogu nivnica.blog.cz

Tak trochu na ukľudnenie, tento text, než budú tie májové "sviatky" pokračovať. Medzihra. Intermezzo medzi búrlivými udalosťami. Prvý máj, netreba komentovať, všetko, čo nohy má na úskalia lásky alebo do bezpečného zálivu tej lásky uteká. Ak to nestačilo, tak potom sme už mali trochu lapania dychu okolo politickych hádiek. Kto kam a prečo pocestuje alebo nepocestuje a čo tam bude či nebude a s kým alebo nie s takým vlastne oslavovať. Ale aj tak ôsmemu, deviatemu a najnovšie dokonca aj desiatemu máju sa nevyhneme! Sedemdesiat rokov skončenia vojny, to je sakramentsky okrúhle výročie. Ako keby to samo o sebe nestačilo!

Blbne k tomu aj počasie na kvadrát a v striedavom teple a zime sa striedajú smiešne alebo aj tragické hokejové vystúpenia unavených borcov, vyšťavených po dlhej sezóne. Hokejové majstrovstvo! Asi na krátenie chvíle širokému publiku v očakávaní otvorenia otvorených kúpališť, teda plávanie pod holým nebom, nie v hale...Takže ešte aj takých majstrov budeme v máji oslavovať!

Ku chvílke kľudu v máji sotva prídeme. Veriaci musia kvôli kadejakým sviatkom do kostola. Neveriaci vďaka veriacim profitujú z pracovného voľna a unudia sa. Zjednotení všetci rovnako v plynutí času - a počasia! Ešte dobre, že ho tu máme ako všemocnú veličinu - tú údajne demokratickú veličinu počasie -, vraj pre všetkých rovnakého, čo je blbosť. (Je to len také plácanie, pretože kto na to má, môže voliť, môze si počasie vyberať a jednoducho za ním cestovať!) Ináč pôsobí počasie určite ako sedatívum. Príliš bujní jedinci sú pacifikovaní a klepú sa niekde pri peci zimou. Príliš apatickí majú naopak možnosť, konečne sa vyžívať v nadávaní na počasie a tak si zvyšovať stav, hladinu adrenalínu. A všetci spoločne sa môžu vracať do kotolní a spúšťat medzitým už dávno odstavené kúrenie.

Ako včera u nás. U nás sa už dávno nekúrilo. Vydržime, držíme sa podľa kalendára, o týždeň pôjdme v kožuchoch na pláž. Jediný problém pritom zostáva skôr doprava. Rozhodnúť sa, ako na tú pláž pôjdeme! Osobne ja trénujem môj obľúbený spôsob, preprava ponorkou - ponorka ako verný dopravný prostriedok. V každom počasí. Ani reťaze nepotrebuje. Najradšej by som mal ale takú papierovú, nemusel by som napĺňať komory vodou, aby som sa ponoril, loď by sa jednoducho rozmočila a klesla. Ušetril by som tak zároveň aj ten bolestný vstup do mrazivej vody jazera alebo bazénu. Tak v poslednom čase na tom intenzívne pracujem...

Jazda ponorkou. (Zábery z úspešného tréningu zvečnil verný dvorný fotograf Dr Max. de Bile.)

Podľa mňa leto už začalo, môže to byť už len horšie...

PS Obrázok a ani video sa neokopirovalo...